malá “uzda”

tak som sa dnes trošku hral a vzniklo z toho niečo také . Či sa to na uzdu podobá to už je na vašej predstavivosti 😀 . Ale aspoň mám návrh na PF-ky 😉 . Ahooooooj

Vander Hlohovec – Radošina

”A jít a nemyslet na konec cesty
přes obrácené kotlíky ježatých kopců
mamutími strništi smrků a sosen
přes můstek houpající se nad splavem
a jít a neznat jména měst, kterými cesta vede
dávat jim jména zaprášených knih a snů
potkávat dřevorubce, horské nosiče, pastýře
cestami vrásčitými vodou a kořeny
a jít a nemyslet na nic
náhle se rozběhnout sloní trávou
sklonit se nad řekou a kornoutem z dlaní
nahlédnout do rybí země
vyhlížet slunce, až zabolí v zátylku
nastavit čelo padající vodě a větru
a jít a nemyslet na konec cesty „ Miki Ryvola

Chvíľka poézie

Po veľmi dlhej dobe niečim prispejem , aj keď nič poučné ale aj to bude .

oznam

Ahooooj . Chcem vám oznámit že sem nebudu články pribúdat nejako často (nikdy ani nepribudali 😀 ) z toho dôvodu že som na internáte v Banskej štiavnici a nemám notebook . Je mi  to lúto ale nepomôžem si 😦 .

Išla uzda na vandrovku ( nie nič mi nie je , snaha o umenie )

Vopred sa ospravedlňujem za mnoho fotiek mojej torny .

Ráno som sa zobudil úplne normálne . Pekné prázdninové ráno ,teda už deň nie ? 9:00 , no dobre nechajme polemizovania o tom či to bol deň alebo ráno , uzavrieme to tak že  ráno je relatívny pojem .  Keď som tak neskôr išiel okolo skrine počujem nejaké fňukanie a nariekanie hovorím si čo to je ? Že by to teplo robilo svoje ? alebo som niečo pokazene zjedol a vrazilo to do hlavy ? Otvorím skriňu a pozerám ako puk , uzda celá mokrá a pritom v miestnosti bolo sucho a nariekanie sa nesie smerom od nej . Tak sa jej pýtam :  „ Čo je ? “

Prvojúnový vander

Dvanásť hodín, naobedujem sa , uzdu som mal zbalenú už predtým tak som hneď vyrazil aj s kamarátom . Ideme okolo jazera hore pri hlavnú cestu .Vlastne cela cesta viedla cez les po hlavnej ceste .

prechádzka na poniklecovú lúčku

Tak som sa po škole rozhodol že sa pojdem troška prejsť na lúčku . Den pred tým som našiel pažítku a zistil že sézona miazgy už začala , tak som napichol javor a šiel hore na lúčku . Poniklec alpínsky a hlaváčik jarný vo veľkom rastie na tejto presvetlenej lúke . Podložie je vápencové . Trochu som sa pošplhal po skalnych výčlenkoch , poležal som na slnku ktoré velmi príjemne hrialo . A upozorňujem že článok je preplnený fotkami poniklecu , ktorý ma fascinuje . 🙂

Prechádzka z Hlohovca do Leopoldova ( ako pred rokom )

Hrčák

Uvarme si čaj v prírode

Tak pomaly sa nám blíži jeseň , dni budú kratšie , ale aj chladnejšie . Človeku dobre padne horúci čaj ktorý ho zahreje , zahreje ho už aj hľadanie vhodných ingrediencií . Čaj si môžeme uvariť aj balený z obchodu ale prečo keď si môžeme dopriať
100 % prírodný .
Popri potulkách krajinou sa stačí len obzerať a byť pozorný .

hríbik

Jabloň natretá slnečnicovím olejom